Kto vymyslel víno?
Kto urobil prvé víno, nikto nevie, no najstaršie doteraz nájdené stopy pochádzajú z Gruzínska z obdobia okolo roku 6000 pred n. l. Hlinené nádoby vykopané južne od Tbilisi stále niesli chemický odtlačok hroznového vína.
Vínopohár (1,5 dl)125kcal
Nádoby v gruzínskych kopcoch
Asi 50 kilometrov južne od Tbilisi, v provincii Dolné Kartli, ležia dve neolitické dediny, Gadachrili Gora a Shulaveris Gora. Archeológovia tam našli kusy veľkých hlinených nádob, niektoré dosť veľké na viac ako 300 litrov. Niekoľko z nich má okolo hrdla zrejme tvarované strapce hrozna. Ich malé dná naznačujú, že boli čiastočne zapustené do zeme, podobne ako nádoby qvevri, v ktorých Gruzínci robia víno dodnes. Nádoby pochádzajú z obdobia medzi rokmi 6000 a 5000 pred n. l.
Ako dokázať, že v nádobe bolo víno
Stará keramika môže vyzerať ako čokoľvek, tak tím vedený Patrickom McGovernom z múzea Pensylvánskej univerzity testoval, čo sa vsiaklo do hliny. Hľadali kyselinu vínnu, ktorá v tejto časti sveta pochádza vo veľkom množstve len z hrozna, a našli ju spolu s kyselinou jablčnou, jantárovou a citrónovou. Tento odtlačok znamená víno. Štúdia vyšla v roku 2017 v časopise PNAS. Posunula rekord z Hajji Firuz Tepe v Iráne, kde sú zvyšky vína z obdobia asi 5400 až 5000 pred n. l.
Nikto ho nevymyslel
Neexistuje prvý vinár s menom. Rozdrvené hrozno nechané v teplej nádobe začne kvasiť samo, takže víno ľudia pravdepodobne objavili dávno predtým, než niekto čokoľvek zapisoval. Gruzínske nádoby ukazujú, že to ľudia už robili zámerne. Výskumníci si myslia, že vinič bol vtedy už skrotený, pestovali ho a znovu vysádzali. Gruzínsko dnes pestuje viac ako 500 odrôd hrozna na víno, čo sedí na veľmi dlhú históriu pestovania viniča.
Z Blízkeho východu do Európy
Britannica kladie pestovanie viniča na Blízkom východe do roku 4000 pred n. l. a pravdepodobne skôr a egyptské záznamy z obdobia okolo roku 2500 pred n. l. ukazujú hrozno používané na víno. Gréci potom vysádzali vinice okolo Stredozemného mora, od Čierneho mora po Španielsko. Rimania vyniesli vinič do veľkých riečnych údolí Európy, k Rýnu, Mosele, Dunaju, Rhône a Loire. Mnohé regióny, ktoré vysadili, ako Burgundsko, Bordeaux a Champagne, sú vínom slávne dodnes.
Cez oceány
Po Kolumbovi priniesli španielski misionári vinič do Čile a Argentíny v 17. storočí a do Baja California v 18. storočí. Európski osadníci neskôr založili vinárstvo v Kalifornii, Austrálii, na Novom Zélande a v Južnej Afrike. V 19. storočí Louis Pasteur prišiel na to, ako kvasenie naozaj funguje, vďaka čomu bolo víno oveľa spoľahlivejšie. Dnes je bežná porcia pohár s asi 150 ml a nápoj v ňom stále pochádza z toho istého hrozna a toho istého nápadu ako tie gruzínske nádoby.