Kto vymyslel gin tonic?
Nikto sám. Tonik si dali patentovať v roku 1858 a prvá známa zmienka o gin toniku pochádza z dostihov v britskej Indii, vytlačená v roku 1868.
Gin tonicjeden gin tonic158kcal
Horká kôra z Peru
Príbeh sa začína stromom. Výskumníci z University of Bristol vysvetľujú, že ľudia v Južnej Amerike používali rozomletú kôru chinovníka proti horúčkam stovky rokov predtým, než si to v 16. storočí všimli španielski osadníci. Jezuiti priniesli kôru do Európy okolo roku 1630. Malária, vtedy nazývaná zimnica, bola bežná v častiach Anglicka, napríklad v močiaroch Cambridgeshire Fens. V roku 1820 chemici z kôry vytiahli účinnú látku. Nazvali ju chinín a bol veľmi horký.
Najprv liek
V 18. storočí škótsky lekár George Cleghorn skúmal, ako chinín malárii predchádza, nielen ju lieči. Country Life s odvolaním na historikov nápojov Walkera a Nesbitta píše, že britská armáda začala v 50. rokoch 19. storočia podávať chinín v toniku. Denná dávka bola jeden až dva grány, asi 65 až 130 miligramov, často v sherry. Vojaci používali akýkoľvek alkohol, čo mali po ruke. Správa z Indie a Cejlónu z roku 1863 opisuje chinín podávaný v araku, miestnom destiláte, a námorníctvo si dávku bralo s rumom.
Legenda a záznamy
Slávny príbeh hovorí, že dôstojníci v Indii zapíjali chinín ginom so sódou, podľa niektorých už v roku 1825. Walker a Nesbitt nenašli žiadny záznam, ktorý by to podopieral. Zaznamenané je toto: Erasmus Bond si v roku 1858 dal patentovať chinínový tonik. Gin sling, s ginom, sódou, cukrom, ľadom a citrusom, existoval najmenej od roku 1829. Potom v roku 1868 Oriental Sporting Magazine vytlačil gin a tonik ako nápoj, ktorý si ľudia objednávali na dostihoch v Sialkote. Ako sa tie dva stretli, je podľa nich frustrujúco slabo zdokumentované.
Nápoj na horúce večery
Každá zmienka o gin toniku z 19. storočia, ktorú doteraz našli, pochádza z Indie, mnohé s väzbou na armádu. V roku 1870 už Schweppes volal svoj výrobok Indian Tonic Water. V 70. a 80. rokoch 19. storočia ho ľudia pili na osvieženie, nie ako liek. V 80. rokoch prichádzal lacný chinín z plantáží v Indii, na Srí Lanke a na Jáve. V roku 1881 si juhoafrické noviny The Lantern robili žarty z čerstvo prišlého Angličana, ktorého poznali podľa nafúkanosti a gin toniku.
Čo máš v pohári dnes
Dnešný tonik je oveľa jemnejší. Country Life uvádza, že tonik dnes obsahuje najviac 83 miligramov chinínu na liter, takže pohár by ho musel mať päť až desaťkrát viac, aby niekoho ochránil. V žartovnom pokuse z roku 2004 vypili dobrovoľníci pol litra až liter toniku za pätnásť minút a dostavil sa len krátky a malý účinok. Nápoj si teda nechal horkú chuť a liek zahodil. Bežný drink je stále ten istý nápad: odmerka ginu, tonik a ľad.